Prečo ženy klebetia?
Čo si budeme nahovárať, ženy a klebety patria nerozlučne k sebe. Či už dobrovoľne, alebo „nasilu“, aspoň raz za čas sa na nich podieľa každá z nás. Chcete vedieť prečo? Odpoveď na túto otázku nedávno zisťovali anglickí odborníci.
Kamarátky
Už filozof John Locke tvrdil, že pokiaľ chcú dámy zapadnúť a aktívne participovať na spoločenskom dianí, klebetám sa nevyhnú. A mal pravdu. Klebety a ohováranie sú našim každodenným spoločníkom. Majsterkou tohto „remesla“ bola bezpochyby babka Kelišová z kultového českého filmu Slunce, seno ... Novodobé klebetnice vedia byť rovnako otravné, no ešte viac zákerné. Čo sa samotných klebiet týka, výskumy si posvietili na tri skupinky žien.
Pozitívne „drbny“
Klebety nemusia znamenať výlučne niečo negatívne. Ženy patriace do tejto kategórie roznášajú pozitívne informácie zahŕňajúce napríklad pracovné úspechy iných ľudí, šťastné udalosti zo súkromia či vylepšenia imidžu. Prieskumy ukázali, že tieto dámy sú v spoločnosti vítané a v mysliach ľudí dokážu veľmi pozitívne zarezonovať.
Negatívne „drbny“
Alebo ak chcete ženy, ktoré vždy disponujú zaručenou pikoškou zo života iných ľudí, samozrejme prevažne ženského pohlavia. Anglickí odborníci na základe prieskumov zistili, čo ich na tom najväčšmi láka. „Je to práve chvíľka pozornosti, moment, kedy sú zraky všetkých ľudí naokolo upäté na ne. Ženám skrátka narastie v danú chvíľu sebavedomie, cítia sa zaujímavé a obľúbené. Významnú úlohu tu zohráva práve psychika,“ tvrdia jednoznačne.
Zlatá stredná cesta
...však až taká zlatá nie je. Dámy, ktoré sa všemožne vyhýbajú akýmkoľvek podobným „debatkám“, si z dlhodobejšieho hľadiska skôr škodia. Odsúvajú sa tak povediac na okraj partie a rolu nezasvätených pozorovateliek by mohli podľa odborníkov aspoň z času na čas vymeniť za poslov dobrých správ. O to viac, že v dnešnej dobe sa čoraz zriedkavejšie stretávame s úprimnou chválou a žičlivosťou ľuďom, s ktorými nás neviažu silné citové väzby.
V tomto smere by sme si mohli brať príklad od mužov. Hoci „kávičkové“ debaty patria do nášho sveta, páni dokážu hravo fungovať aj bez nich, ba priam sa akýchkoľvek klebiet stránia. Nemajú problém povedať si o plešine či náraste hmotnosti z očí do očí. Dá sa predpokladať, že nebyť nás, väčšina z nich by význam slova ohováranie či klebeta, ani nepoznala.
