SPOVEĎ: „Ako sa mám zbaviť nudy vo vzťahu?“
Dvadsaťsedemročná Zuzana je s priateľom už skoro päť rokov. Svadba je na spadnutie, o deťoch sa už hovorí tiež. Ale zrazu si Zuzana uvedomila, že nevie, či takto chce žiť celý život. Nuda zabíja jej lásku k partnerovi, a zabíja aj celý vzťah.
Vzťah
„Ja viem, že do každého vzťahu po čase vstúpi stereotyp a že to nemôže byť celoživotné dobrodružstvo. Že po istom čase, keď ustúpi zamilovanosť, sa vzťah ustáli a už to je o niečom inom. Náš vzťah sa ustálil pomerne rýchlo, už po piatich mesiacoch sme boli ako manželia po dvadsiatich rokoch. Ale zrazu, po takmer piatich rokoch, začínam mať pocit, že toto nie je to, čo v živote hľadám a že môžem nájsť aj niečo lepšie,“ hovorí o svojom probléme Zuzana.
Vo vzťahu sa vyslovene nudí a nevie, ako sa z toho má dostať von: „Je to príšerná nuda. Ja nechcem, aby sme každý víkend chodili na kajak alebo loziť po najvyšších horách, nepotrebujem nič významné, ale v tomto vzťahu sa naozaj veľmi nudím. Všetko sa mi zdá také o ničom, nemáme žiadnu spoločnú záľubu, nikam spolu nechodíme. Stretneme sa len doma, keď sa obaja vrátime z práce a vtedy to vyzerá tak, že priateľ pozerá televízor alebo robí niečo na počítači a ja sedím v kuchyni a niečo robím. Jednoducho nerobíme spolu fakt nič.“
„Problém je aj v tom, že my sa zrazu nemáme ani o čom rozprávať. Jedna vec je, že sme si povedali za tých päť rokov o sebe všetko a nemáme sa čím prekvapovať, ale druhá vec je, že my sa už nebavíme ani len o tom, aký bol deň, čo nové v práci a čo treba kúpiť. Prídeme domov, jeden druhému sa pozdravíme a každý si robí svoje,“ objasňuje svoj problém.
Istým spôsobom sa to celé dotýka aj ich sexuálneho života: „Čo sa týka sexu, nie je to žiadna výhra. Absolútne ma to neláka a mám pocit, že ani priateľa. Raz za čas, možno tak dvakrát za mesiac, sa to nejakým spôsobom zvrhne a spíme spolu, ale totálne tam chýba akákoľvek vášeň alebo dravosť. Sú to len akési pohyby hore a dole a potom je koniec.“
„Nevadil by mi stereotyp, keby som aspoň cítila, že ma k tomu človeku niečo silné viaže a že jeho to viaže ku mne. Ale keď si naozaj nič nepovieme, nikam spolu nechodíme a nič spolu nerobíme, tak to sa už nedá nazvať stereotyp, ale príšerná nuda.“
Netuší, ako sa do tohto štádia dostali a netuší ani to, či sa im podarí všetko vrátiť do starých koľají: „Neviem, či sa dá vrátiť čas a postarať sa o to, aby všetko bolo ako predtým. Ale na druhej strane od neho nedokážem ani odísť. Nepociťujem k nemu žiadny odpor ani negatívne pocity, takže vždy, keď porozmýšľam nad rozchodom, sa mi vybavia všetky pekné spomienky a zrazu nedokážem odísť.“
„Vydať sa za neho ale tiež nedokážem. Mám pocit, že toto jednoducho nie je ono a že vzťah môže fungovať aj lepšie. Pokojne môže upadnúť do stereotypu, ale takého, aby sme sa vedeli aspoň porozprávať. Keď sme obaja doma, stále mám pocit, ako keby som tam bola sama. Ako keby neexistoval, ako keby bol len niekto, kto momentálne sedí v obývačke pred televízorom, ale v podstate tam nie je. Ťažko sa to vysvetľuje, pretože to naozaj nie sú negatívne pocity, ale obávam sa, že ani pozitívne nie.“
„Neviem, čo mám robiť. Či to mám nechať tak a počkať, kým to obdobie prejde, alebo si mám zbaliť veci a odísť, alebo sa mám posnažiť o to, aby sa to zmenilo. Žiadna z týchto troch možností ma neláka,“ ukončuje svoje spoveď.
