Toto nerobte: Čo ľudia pred smrťou najviac ľutujú?

Bronnie Ware dlhé roky pracovala s ťažko chorými ľuďmi, s ktorými strávila posledné tri až dvanásť týždňov ich života. Na svojej stránke presne popísala, čo títo ľudia najviac ľutovali. A nič z toho nebolo klasickým problémom, ktorý riešime, kým máme život pred sebou.

 

Nikto neľutoval, že nedosiahol svoju vytúženú kariéru, že nedokončil vysokú školu, že nezarábal toľko, aby mohol ísť štyrikrát do roka na luxusnú dovolenku. Nikomu tesne pred smrťou nevadilo, že nemal drahé auto alebo letné sídlo. A už vôbec nikoho netrápilo, aký má obvod bokov a či nemá veľký zadok.

 

Šťastie sa nedá vytvoriť v luxusnom aute ani v mezonetovom byte. Je to pocit vo vnútri človeka, ktorý nemá veľa spoločného s chvíľkovou radosťou z povýšenia v práci. Je to dlhotrvajúci pocit, ktorý nie je ľahké si vybudovať.

 

Ľudia, s ktorými pracovala Bronnie Ware, najčastejšie ľutovali, že nežili život, po ktorom túžili, ale žili tak, ako druhí od nich očakávali. Možno si poviete, že toto nie je váš prípad, ale skúste sa poriadne zamyslieť, či naozaj nemáte strach z odvrhnutia spoločnosťou, ak niečo urobíte inak, ako sa očakáva. Či nerobíte prácu, ktorá je na úrovni, ale neprináša vám žiadne uspokojenie. Či sa neženiete za úspechom preto, aby vás druhí uznávali. Snažiť sa byť úspešný je skvelé, ale človek to musí robiť pre vlastný dobrý pocit, nie pre pocity druhých.

 

Druhým najčastejším želaním týchto ľudí bolo, aby nepracovali tak ťažko. Mali pocit, že sa ťažkou a najmä o čas oberajúcou prácou pripravili o zážitky, ktoré by mohli mať, keby vedeli život rozdeliť na prácu a súkromie. Človek v honbe za akýmsi životným štandardom alebo luxusom, uznaním a kariérou zabúda na to, že ho v živote môže potešiť aj niečo iné ako výplatná páska.

 

Tretím nesplneným snom týchto ľudí bolo mať odvahu prejavovať city a pocity. Ľudia často nepovedia, čo ich trápi, aby neublížili niekomu inému. Svoje city dusia v sebe a potom pred smrťou ľutujú, že nepovedali, čo chceli. Pretože možno práve vďaka odhaľovaniu citov by sa posunuli ďalej.

 

Štvrtým snom bolo ostať v kontakte so svojimi priateľmi. Ľutovali, že pre prácu nemali čas na svojich priateľov, na ľudí, s ktorými by mohli zažiť to, čo im žiadna práca nedá. Mrzelo ich, že neudržovali vzťahy a strácali dôležitých ľudí.

 

Tým posledným, čo ľutovali, bolo, že nedovolili sami sebe byť šťastní. Až pred smrťou si uvedomili, že každý si za svoje šťastie môže sám. Počas celého života si hovoríme, že sami si môžeme za svoje šťastie. Ale v skutočnosti neurobíme nič preto, aby sme šťastní naozaj boli. Títo ľudia ľutovali, že žili podľa akýchsi tradícií a nevyšli zo zabehnutých koľají. Pretože práve to ich pripravilo o šťastie.

 

Poučte sa z chýb druhých a žite tak, aby ste tieto veci neľutovali raz aj vy. Robte to, čo vás napĺňa, udržujte vzťahy s priateľmi a budujte si dobrý vzťah s partnerom, venujte sa svojim deťom a neodsúvajte ich preto, že nie je ešte povysávané. Snažte sa byť úspešní, ale nie na úkor toho, že by ste mali stratiť blízkych ľudí a ostať opustení. Pýtajte sa samých seba, čo by vám urobilo radosť a spravte to aj v prípade, že sa to vaším rodičom alebo známym nebude páčiť. Nerozdeľujte veci na tie, ktoré musíte a tie, ktoré chcete, a hlavne nerobte najprv to, čo musíte. Uprednostnite to, čo chcete pred povinnosťami a pamätajte, že NEMUSÍTE nič, len zomrieť. Žite tak, aby ste si pred smrťou mohli povedať, že neľutujete nič...