Prečo muži umierajú už pri prechladnutí?

Tento príbeh pozná veľmi dobre každá z nás. Máte chrípku vy a musíte zostať akčná. Deti predsa treba vyzdvihnúť zo škôlky, spraviť víkendový nákup tiež, nehovoriac o prezentácii, ktorú ste do konca týždňa sľúbili šéfovi. Keď je chorý on, všetky aktivity idú bokom. Jediné čo počuť zo spálne, sú jeho horibilné náreky a stonanie. Prečo chlapi (česť výnimkám), nedokážu zatnúť zuby a ďalej fungovať? Na to sme sa opýtali odborníkov.

Stavy na umretie

„Muži stále žijú v domnienke, že sú jedinými živiteľmi rodiny a musia všetko zvládnuť. Keď niečo nejde podľa ich predstáv, bývajú hneď nervózni. Nádcha môže byť presne touto situáciou. Chlap zrazu nie je vo svojej koži, cíti sa byť oslabený,“ zhodujú sa vo svojich tvrdeniach oslovení znalci.

Nechceme pánom krivdiť.  Na danú oblasť prebehlo i niekoľko výskumov. Ich závery dokazujú, že mužská chrípka skutočne existuje. Vedci z univerzity v Cambridgi jednoznačne potvrdili horší a dlhší priebeh ochorení u pánov.

Prečo je to u žien inak?

Psychológovia majú odpoveď i na túto otázku: „Ženy sa nezvyknú hrať na neporaziteľné.  To znamená, že kašeľ alebo nádcha pre ne nie je známkou slabosti. Dôležité je tiež podotknúť, že už v detstve mali, oproti chlapcom, povolené plakať. Pri fňukaní nad rozbitým kolenom na ne nik neútočil sarkastickými poznámkami. Zhoršený zdravotný stav berú v konečnom dôsledku ako normálny a prirodzený jav. Zatnú zuby, prechádzajú do akéhosi núdzového režimu a fungujú automaticky“.

Chlapi prevenciu úspešne ignorujú

Nie je ničím výnimočným počuť partiu mužov, ako si rozpráva zážitky z lekárskych ambulancií, ktoré však naposledy navštívili koncom osemdesiatych rokov. Je teda mylné domnievať sa, že napriek „imobilite“, ktorú počas choroby veľmi úspešne predstierajú, na svojom zdraví lipnú. Pravidelné preventívne prehliadky ich dobrovoľne absolvuje len niekoľko.

Čo s chlapom, ktorý je prechladnutý?

A nielen prechladnutý. Muža dokáže k lôžku pripútať i uštipnutie včely, migréna či pobolievanie zubu. Podľa odborníkov netreba pošramotený zdravotný stav svojho milého úplne ignorovať, no využívať sa nenechajte. Uvarte mu dobrý čaj, poľutujte ho, ponatriasajte vankúš, ale nie vždy, keď si o to povie. Pobehovať okolo umrnčaného sto kilového chlapa, ktorý ešte pred pár dňami vystierkoval v životnej forme celý byt, prestane byť po chvíli vtipné. I psychológovia sú v tejto veci nekompromisní: „Snažte sa vyvarovať extrémov. Tie väčšinou situáciu ešte zhoršia. Akonáhle začnete okolo neho skákať, jeho komandovanie nebude mať konca kraja. Ale pozor! Nenúťte ho do toho, aby sa správal ako chlap. Aj on má predsa právo byť chorý a cítiť sa mizerne“.