Sex s jedným partnerom na celý život: Dá sa to?
Sme monogamná spoločnosť a v partnerskom vzťahu si sľubujeme vernosť, no nie vždy sa podarí tento sľub dodržať. Nevera nás prenasleduje na každom kroku, čítame o nej, vidíme ju, počujeme o nej a bojíme sa, že aj my sme jej obeťou. Je to ale s nami naozaj také zlé? Naozaj nás v poslednej dobe ovládla promiskuita viac ako kedykoľvek v minulosti?
O nevere sa hovorí všade a každý má pocit, že je už bežnou súčasťou nášho každodenného života. Staršia generácia sa neustále pýta, kam tento svet speje, prečo sa mladí rozvádzajú a tvrdia, že za ich doby to tak nebolo. Ale kde berú tú istotu? Nevera a promiskuita existovala vždy, v každej spoločnosti a v každom období. Už králi v dávnej histórii nepopierali promiskuitu a svedčia o tom aj mnohé spisy. A aj tá staršia generácia, ktorá zalamuje rukami nad dnešnými manželstvami, sa s neverou stretla. Rozdiel je v tom, že vtedy sa o tom nehovorilo.
Sex už nie je tabu, ako tomu bývalo kedysi. Viac sa o ňom hovorí, viac sa o ňom píše, a práve preto si starší ľudia spájajú túto dobu s hriešnym obdobím. Ženy ani muži už nie sú ochotní trpieť neveru, preto sa rozvádzajú. Jedine v tom je rozdiel – v informovanosti a v ochote odpúšťať a zabúdať.
Podľa najnovších prieskumov, ktoré robil Sexuologický ústav 1. Lekárskej fakulty Univerzity Karlovej sa počet nevier nezvýšil, práve naopak, má tendenciu klesať. Pred desiatimi rokmi v Čechách priznali neveru dve tretiny mužov a polovica žien. Teraz to je polovica mužov a tretina žien.
Hoci to tak nevyzerá, počet nevier a mimomanželských afér klesá. Dôvodom vraj môže byť aj súčasný životný štýl. Ľuďom zaberá veľa času práca, nestíhajú podvádzať svojich partnerov a partnerky. Ak majú rodinu, tak sa musia venovať aj tej. A tým pádom voľného času ešte ubúda.
Otázkou ale stále ostáva, či sme naozaj monogamné stvorenia. Sexuológovia sa v odpovedi ešte stále nezhodli. Jedno je isté – monogamia tu nie je tak dlho, ako si myslíme. V drvivej väčšine spoločností, ktoré existovali v akejkoľvek dobe a na akomkoľvek mieste, vládla polygamia. V roku 1000 rabín Geršon ben Juda pre Židov prvýkrát uzákonil monogamiu. V tom čase hrozili pogromy a on tvrdil, že vo dvojici sa uteká lepšie ako v skupine. Monogamiu uzákonil na tisíc rokov na skúšku. Keď uplynula táto doba, zasadol rabínsky snem, ktorý sa uzniesol, že úspešnosť monogamie sa ešte nedá určiť a predĺžil ju na ďalších tisíc rokov.
Kresťania si monogamiu uzákonili ešte neskôr. Bolo to v roku 1563 na Tridentskom koncile. Monogamné manželstvo sa zdalo ako výborné riešenie toho, aby si muž mohol byť istý, že je otcom svojho dieťaťa. No ako sa hovorí – pokus, omyl. Pretože podľa odhadov v súčasnosti 20 percent mužov nie sú biologickými otcami detí, ktoré považujú za svoje.
Z biologického hľadiska sú muži promiskuitnejší ako ženy. Majú nenormálne množstvo spermií a pokojne s nimi môžu plytvať. Ženy takú výhodu nemajú a svoj malý počet vajíčok odovzdávajú len potenciálnym otcom svojich detí. Takto to funguje po biologickej stránke, no vedome si ženy vajíčka nepočítajú. Jednoducho to tak príroda zariadila, že ženy nepotrebujú mať až toľko sexuálnych partnerov.
Hoci nevera za posledné roky klesá, stále patrí k najväčším strašiakom každého vzťahu. Nedá sa vopred predpokladať, niekedy sa ani nedá tak ľahko odhadnúť. Ale vždy veľmi zabolí. Prečo nám ale spôsobuje takú bolesť, keď v ľudskej podstate je prirodzená?
Aký je rozdiel medzi mužskou a ženskou neverou sa dočítate tu: Vadí vám nevera? Ženy sa pre ňu vraj nerozvádzajú!