V čom všetkom vám pomôžu enzýmy?
Liečivým účinkom enzýmov dôverovali ľudia už v dávnej minulosti. Intuitívne poznali ich blahodarný vplyv na zdravie, kedy napríklad plátky ananásu či papáje, ktoré sú práve na enzýmy bohaté, používali pri hojení rán. V súčasnosti je známe, že práve enzýmy riadia zložité chemické procesy v každej bunke ľudského tela a bez nich by štiepenie a zlučovanie látok neprebehlo.
Enzýmy sú látky bielkovinovej povahy, ktoré urýchľujú látkový a energetický metabolizmus buniek všetkých živých organizmov. Štiepia zložité látky stravy na jednoduchšie zložky, ktoré sa potom vstrebávajú do krvného obehu. Mnohí lekári zaoberajúcich sa surovou stravou sú názoru, že každá potravina v prirodzenom stave obsahuje presne tie enzýmy a ich spolučinitele, ktoré potrebuje na rozloženie danej potraviny. Ak ich však znehodnotíme varením alebo iným spracovaním, musí telo vytvárať viac vlastných enzýmov, aby sa toto jedlo mohlo riadne stráviť.
Počiatky systémovej enzýmoterapie siahajú do polovice 20. storočia, kedy v Amerike túto špeciálnu oblasť medicíny založil známy vedec, prof. Max Wolf spolu so svojim nemeckým žiakom a priateľom Karlom Ransbergerom. Práve oni testovali rozličné enzýmy a dospeli k záveru, že najlepšie výsledky v terapii akútnych a chronických ochorení, bakteriálnych či vírusových infekcií, prináša práve kombinácia rastlinných ( bromelain, papain) a živočíšnych (trypsín, chymotrypsín) enzýmov. Prípravky tejto liečebnej metódy, z ktorých asi najznámejší je voľne dostupný liek Wobenzym, výrazne posilňujú celý imunitný systém. Ich výhodou je, že pomáhajú rýchlejšie sa zbaviť zápalových ochorení a znižujú riziko ich návratu, čiže zamedzujú prechodu choroby do chronického štádia.
Študovať enzýmy nie je jednoduché, pracujú totiž na chemickej i biologickej báze a vedci nevedia zmerať alebo umelo syntetizovať ich životnú silu. Práve tá je to základné pri enzýmoch. Poháňa naše telo – je základom pre metabolizmus. Podľa amerického doktora Edwarda Howella, ktorý skúmal enzýmy v minulom storočí, má človek enzymatickej energie obmedzené množstvo, ktoré sa mu počas života vplyvom rôznych faktorov postupne míňa. Tvrdil, že dĺžka života je nepriamo úmerná rýchlosti, s akou sa vyčerpáva enzýmový potenciál organizmu. Zvýšený príjem enzýmov z potravy spomaľuje toto vyčerpávanie. Mimochodom, dožil sa 90 rokov. Úprimne, treba povedať, že ľudia sa naučili väčšinu potravy povariť, vysmažiť alebo upiecť, ešte aj zeleninu a ovocie jeme zavárané. Ak si k tomu pridáme fajčenie či konzumáciu alkoholu, spomínanú enzymatickú zásobu ako by sme vyhadzovali z okna.
Pravdou je, že naše telo enzýmy produkuje od narodenia až po smrť, ale ak je imunita oslabená, alebo máme závažný zdravotný problém, je vyššia pravdepodobnosť, že nám vyprodukované enzýmy nepostačia na jeho zvládnutie. Preto je vhodné dopĺňať ich podobnými enzýmami zvonka. Štúdie dokazujú, že pri užívaní prípravkov systémovej enzýmoterapie dochádza k zníženiu problémov súvisiacich s imunitou nášho organizmu. Kedy myslieť na enzýmoterapiu viac ako inokedy? Pri chirurgických zásahoch či poškodeniach, ktoré vznikli pri úraze a športe. Vďaka enzýmom totiž dochádza k rýchlejšiemu vyliečeniu a zhojeniu rán. Ďalším prípadom sú rôznorodé zápalové ochorenia. Pacienti nachádzajú úľavu od viróz, chrípok, angíny a respiračných ochorení práve vďaka enzýmovému lieku Wobenzymu, ktorý sa úspešne používa v mnohých krajinách sveta už 40 rokov. Svoje opodstatnenie má jeho užívanie aj v reumatológii, gynekológii, či stomatológii. Prípravky systémovej enzýmoterapie dosahujú pri liečbe výborné výsledky a zabraňujú nepríjemným recidívam. V prípade, že sú nasadené spolu s antibiotikami, zvyšujú ich terapeutický efekt.
V súvislosti s enzýmami sa môžete dočítať zaujímavé informácie. Keďže organizmus s ich nedostatkom je ľahkým terčom pre choroby ako rakovina, cukrovka, ateroskleróza, srdcovocievne choroby či obezita, možno ich dostatok je slušnou prevenciou proti takýmto chorobám. Veľmi zjednodušene by sme tak mohli skonštatovať, že kvôli tepelne či chemicky upravovanej strave trpí spoločnosť momentálne takým množstvom degeneratívnych chorôb. Minimálne spomínaný Dr. Edward Howell bol presvedčený o tom, že varenie potravín má za následok skrátenie života, rôzne choroby a zníženie odolnosti voči stresu. Ak by to bola pravda, riešenie by bolo naozaj smiešne jednoduché a v neposlednom rade i lacné.