La Putyka: Krčma plná cirkusu
Nie je cirkus ako cirkus. Šapitó neskrýva len klietky s tigrami, slony balansujúce na jednej nohe, vrieskajúce deti a rozsypané pukance. V La Putyke, vo vydýchanom vzduchu plnom sált, spevu a štrngania krígľov sa toho deje oveľa viac. Aspoň teraz, v lete, sú šapitó naozaj veľké plátenné stany a nie divadlá, v ktorých sa za iných okolností predstavenie koná. La Putyka obchádza letné festivaly síce bez maringotiek a konských záprahov, cirkus je to však poriadny.
Projekt založil český herec Rostislav Novák spolu s bratom ako obecne prospešnú spoločnosť. Na jeho vzniku sa dramaturgicky podieľala aj režijná dvojica SKUTR – Martin Kukučka a Lukáš Trpišovský. Inscenácia mala prvýkrát premiéru minulý rok v apríly v pražskom priestore La Fabrika a odtvedy má prakticky vypredané. Do dnešných dní odohrala asi 55 repríz, čo je na nezávislý projekt úspešné číslo.
To „la“ pred oboma slovami napovedá, čím sa nechali tvorcovia inšpirovať. Vplyv nového cirkusu, ktorého kolíska je vo Francúzsku, je nepochybný. Nový cirkus totiž nie je o drezúre zvierat, ale o akrobacii. O tom, čo dokáže ľudské telo vytrénované k dokonalosti. La Putyka sa francúzskym cirkusom síce inšpirovala, ale je svoja. Česká. „La“ teda odkazuje na pôvod žánru, putyka na českú krčmovú kultúru, a ako hovorí Novák, La Putyka je „hospodský nový cirkus“.
Keďže v Čechách vedú krígle piva nad pohármi vína, klasických muskulatúrnych polobohov vystriedali na pódiu tackajúci sa pupkatí korheli a pripité dámy na vyheganých opätkoch. Vo vypchatých károvaných košeliach a plantavých nohaviciach sa ukrývajú herci, tančeníci, či majstri Čiech v akrobatických skokoch na trampolíne. Namiesto konfiet do vzduchu rozhadzujú samých seba.
Do toho im hrá pestrofarebné, ligotavé a rovnako „spité“ zoskupenie Tros Discotekos -Vojtěch Dyk, Jakub Prachař a Jan Maxián. Stíhajú bezchybne hrať, spievať, improvizovať a zabávať. Ak máte radi skladbu „Orchestrión“, tešte sa. Užijete si ju dosýta. Typické krčmové výjavy, ktoré dôverne pozná každý, kto ostal do záverečnej a ešte dlhšie, by Novák z divadelných dosiek rád presunul pod to pravé, obrovské šapitó, na ktorom ho láka jeho mobilita.
„Prídeme s tým barákom, postavíme ho v ktoromkoľvek meste, kde je možnosť pripojiť sa na elektrinu a na vodu, a môžeme fungovať i takým novodobým kočovným spôsobom života.“ Niečo z toho má herec v krvi, keďže je potomkom z rodiny českého bábkoherca Mateja Kopeckého v ôsmej generácii. Nad otázkou, čo ho fascinuje na namáhavom zvŕtaní sa okolo „cirkusu“, neváha ani chvíľu.
„Sledujem súbory vo Francúzsku, ktoré tomu obetujú celý život. Človek si oveľa viac váži, že si môže zahrať predstavenie, keď si sám vyperie kostýmy, postaví scénu... Po skúsenostiach s autorskými projektmi si oveľa viac vážim ľudí, ktorí nie sú pri predstavení vidieť. Stavba, zvuk, svetlá. Osvetlovačovi trvá 12 hodín, kým to pripraví. To ľudia, ktorí prídu, nevidia. A to ma na tom fascinuje. Je to o držku, akrobacia je nebezpečná, adrenalín veľký. Vidíte divákov, ktorí by už chceli ísť dovnútra, hoci ešte nie sme nalíčení. Potom príde náš rituál a ja už premýšľam, že príde koniec, musíme to rýchlo zbaliť a začať stavať ďalšie predstavenie. Ale nehovorím si pritom, že ma nebaví „šáhnuť“ si na prácu.“
Niekto raz povedal, že písať o hudbe je ako tancovať o architektúre. Hovoriť o cirkuse je niečo podobné. Sami si môžete predstavenie La Putyka pozrieť v Prahe, alebo počkajte do septembra. Jaré osadenstvo sa predvedie 21. a 22. 9. v Bratislave a o dva dni neskôr v Nitre.