PETRA FICOVÁ: PRED KÝM MALA ZA OBJEKTÍVOM TRÉMU?

V slovenských médiách máte prívlastok fotografka celebrít, je takéto označenie zaväzujúce pri vašej práci?

Ja osobne tento prívlastok veľmi neobľubujem, takže ho ani necítim ako zaväzujúci.. Na svojej práci mám rada práve jej rôznorodosť, jeden deň sa fotia celebrity, ďalší fashion story pre lifestylový časopis, potom reklamná kampaň alebo portréty významných podnikateľov. Vždy iní ľudia v inom prostredí, iný postup, iný výsledok.

Ako sa vám spolupracuje so známymi osobnosťami? Vytvárate si s nimi hneď kamarátsky vzťah? Aké je fotiť ich v porovnaní s ,,obyčajnými“  ľuďmi, v zmysle viac anonymnými.

Profesionálne sa so známymi osobnosťami spolupracuje veľmi dobre, pretože je to viac menej súčasťou ich práce. Musia sa vedieť predať, chcú vyzerať čo najlepšie a ja s mojím tímom sa snažíme, aby čo najlepšie vyzerali. Ide o vzájomnú kooperáciu, ktorá pre porovnanie trvá väčšinou kratšie, ako fotenie s niekým, kto nie je zvyknutý sa fotiť. Inak v tom veľký rozdiel nie je, my sa snažíme odviesť čo najlepšiu prácu na každom, kto sa k nám do ateliéru dostane. Kamarátske vzťahy sa samozrejme vytvárajú a ja som za to vďačná, ale myslím, že to je úplne rovnaké ako kdekoľvek inde v nejakom kolektíve, s niekým si proste sadnete, s niekým menej, a nemá to nič spoločné s tým, či ide o celebritu alebo nie.

Fotografovanie ktorej osobnosti vo vás zanechalo hlboký dojem? Čím?

Nebohého pána Dočolomanského. Bola som pred jeho fotením pre titulku jedného slovenského časopisu  veľmi nervózna, to jediné si pamätám, ale zato veľmi zreteľne. Nemala som samozrejme dôvod, pán Dočolomanský bol neuveriteľne galantný, milý a všetko dopadlo dobre, bol to zrejme len môj prirodzený rešpekt k osobnosti jeho formátu.

Stáva sa vám, že idete niekoho fotiť a máte malé predsudky o danom človeku, čo-to ste o ňom počuli, čítali a nakoniec vás pri fotení prekvapí?

Áno, musím sa priznať, párkrát sa mi to stalo. Týka sa to najmä osobností, ktoré poznáme takmer len z bulváru, prirodzene teda nemáte pocit, že by daná osobnosť mala za sebou veľké životné výkony. Prekvapili ma však oboma spôsobmi, pozitívne aj negatívne. Menovať ale radšej nebudem.

Začínali ste vďaka svojej húževnatosti a tiež šťastiu. V Čechách ste najprv obchádzali redakcie, písali emaily... Ako spomínate na toto obdobie?

V Čechách je viac možností, ale samozrejme aj viac konkurencie. Moje začiatky tam boli o skúšaní šťastia a dokazovaní kvalít. A úspech projektov samozrejme nezáležal len na mne, bola som a som stále obklopená mnohými šikovnými ľuďmi, ktorí sú v práci veľkými profesionálmi a v súkromnom živote veľkými priateľmi. Vedia sa tešiť z našich úspechov, aj ma poriadne nakopnúť, ak sa mi niečo nevydarí, čo je pre mňa len dobre.

Musí fotograf o priazeň redakcií, vydavateľských domov a módnych magazínov bojovať neustále?

Asi áno, o tom je celý dnešný svet. Nemôžete zaspať na vavrínoch, pretože vždy sa nájde niekto, kto vás s radosťou nahradí.

Ako si vylepšujete techniku, učíte sa nové veci, zdokonaľujete sa a pracujete sama na sebe?

Snažím sa zlepšovať neustále, aj keď musím povedať, že čo sa týka techniky, nie je to úplne niečo, v čom by som sa vyžívala. Napredujem, investujem nemalé peniaze do novej techniky, no len preto, že viem, že musím. Väčšinou si nechám poradiť. S technikou sa po prvom vysvetlení už učím pracovať sama, aj som sa vždy učila. Hrubé návody a knihy ani neotváram, radšej si všetko postupne skúšam. Veľmi rada tiež sledujem dokumenty a filmy o svetovej móde a známych fotografoch a snažím sa odkukať, čo sa dá.

Kde čerpáte inšpiráciu na svoje snímky?

Všade. V televízii, vo filmových scénach, v bežnom živote, v zahraničnej tvorbe...niekedy ma inšpiruje len lokácia fotenia, šaty, modelka. Je to skladačka, ktorá musí zapadnúť.

Aká je Vaša obľúbená činnosť vo voľnom čase?

Rozmýšľam, čo je voľný čas... Ja totiž nemám pracovnú dobu a v podstate stále niečo robím. Ale ak nerobím nič, čo súvisí s prácou, v poslednom období sa snažím venovať rodine, priateľom, cestovaniu a všetkému, čo za normálneho pracovného pochodu nestíham. Myslím tým úplne obyčajné veci ako kino či kniha.

Pri fotení módnych editoriálov či portrétov sa stretávate s módou. Aké trendy sú vám blízke?

Mám rada veľmi jednoduché veci, voľné strihy, farebnosť uprednostňujem nevýraznú, bielu, šedú, púdrovú, čiernu. Zo značiek sú mi blízke Chloe, Miu Miu, YSL. Na začiatku mojej kariéry som dosť prepadala nakupovaniu priamo na fotení, je ideálne, keď šikovná stylistka prinesie tie najlepšie kúsky priamo k vám, to ma však vďakabohu už prešlo. (smiech)

Kam najradšej cestujete, prečo?

Nemám jednu destináciu, práve na cestovaní ma tiež baví rôznorodosť. Rada vybehnem na predĺžený víkend do niektorého z európskych miest, nasiaknutých históriou, milujem New York, ale najbližšie sa napríklad chystám do Ázie, do Kambodže a Vietnamu.

Aké hodnoty sú pre vás dôležité?

Som trošku workoholička, takže práca je na mojom rebríčku hodnôt veľmi vysoko. Naučila som sa však už nad ňu stavať osobný život a snažím sa nájsť balans medzi mojimi dvoma svetmi. V lete som navštívila Kambodžu a organizáciu Magna, deti v núdzi, a tento zážitok mi hodnoty dosť poprehadzoval. Keď človek vidí, s akými vecami musia ľudia v krajinách tretieho sveta dennodenne bojovať, uvedomí si kvality vlastného života a prestane si sťažovať na svoj "ťažký" život.

Je nejaké motto, ktorým sa riadite?

Čo ťa nezabije, to ťa posilní a nerob iným to, čo nechceš aby robili tebe. Žiadna veľká veda, o to pravdivejšie a reálnejšie sú.

Aký je váš sen, ktorý by ste si chceli splniť?

Fotiť pre Vogue! Byť jednou z najlepších v práci, mať krásnu, zdravú a veľkú rodinu v súkromí, pomáhať tam, kde je treba a to nie je klišé... Aké jednoduché!:)