RASŤO PIŠKO: HAČAVA

Románová prvotina humoristu Rasťa Piška sa odohráva v prostredí príslušníkov Pohraničnej stráže na Šumave. Tí boli považovaní za elitu komunistických ozbrojených síl a dnes sa o nich hovorí ako o bezohľadných žoldnieroch zvrátenej ideológie. Piško však, ako sám hovorí, cítil potrebu vysvetliť, že to tak z veľkej časti nebolo. „Keď som začal písať Hačavu, uvedomil som si, že až taká sranda to nebola. A tak som sa pokúsil vytvoriť príbeh, v ktorom by sa humor striedal s vážnymi, možno až tragickými momentmi. Tak, aby sa v ňom objavila aj láska, priateľstvo, ale aj podlosť a nenávisť. Skrátka všetko to, čo k životu, a to nielen vojenskému, patrí,“ opisuje román autor. Tri štvrtiny z toho, čo sa v románe odohráva prežil autor na vlastnej koži, pri písaní mu pomáhal denník, ktorý si počas vojenčiny písal. „Aj po takmer tridsiatich rokoch som si pomocou vlastných zápiskov mohol pripomenúť udalosti, osoby, ale najmä atmosféru,“ hovorí autor. Knižná Hačava však nie je reálnym miestom na mape bývalého Československa, hoci na Slovensku máme až dve dedinky s rovnakým názvom. Ako na krste povedal autor, táto Hačava je na Šumave. Vojaci pohraničnej stráže miesto, kde slúžili takto volali a nikto naozaj netuší prečo. „Myslím si, že nešlo o geografické označenie, ale o akúsi "šifru", ktorou vojaci pomenúvali dobu, atmosféru a podmienky, v ktorých museli vykonávať základnú vojenskú službu. Dalo by sa povedať, že "Hačava" znamenala to, čo sa inde nazýva Absurdistan," prezrádza s úsmevom Piško. Krstným otcom knihy mal byť pôvodne Ján Budaj, ako symbol „druhej strany železnej opony“, no v deň krstu nebol na Slovensku. Vystriedal ho preto Peter Marcin, ktorý vojnu absolvoval vo Vojenskom umeleckom súbore.