UNIKÁTNA VÝSTAVA BOTTICELLIHO VO FRANKFURTE
Používal ostré kontúry, svetlé farby a nezaujímala ho anatómia ľudského tela. Aj napriek tomu už storočia patrí k najväčším maliarom florentskej renesančnej školy. Emócie, krása a pôvab malieb Sandra Botticelliho si získali svojich priaznivcov po celom svete. Až do 28. februára 2010 máte aj vy možnosť zhliadnuť najväčšiu výstavu diel tohto autora vo frankfurtskom múzeu Städel s jednoduchým názvom Botticeli.
vystava,botticelli,sandro,renesancia,frankfurtm,www.staedelmuseum.de,
Nenapodobiteľné dobové alegórie a mytologické námety charakteristické pre Botticelliho maľbu sú hlavným predmetom výstavy, ktorá mapuje autorovu tvorbu od jeho prvotín až po posledné diela. Medzi osemdesiatimi dielami, ktoré sú zapožičané napríklad z Washingtonu, Londýna, Barcelony či Florencie, sú aj autorove najznámejšie maľby ako Madona s dieťaťom a anjelom (1444), Portrét ženy (1480), či Posledný zázrak a smrť Sv. Zenóbia z rokov 1500 až 1505 . Botticelli svojimi obrazmi vyjadroval emócie, krásu a pôvab. Často práve z tohto dôvodu zobrazuje ženu ako ideál ženskej krásy. V jeho obrazoch nikdy nedominuje príroda ani okolie – sú pre neho iba doplnkom. Ženské telo v Botticeliho maľbách je rozprávkovo krásne, elegantné s ladnými krivkami.
Vlastným menom Alessandro di Mariano di Vanni Filipepi sa maľbe venoval od svojich štrnástich rokov. Ako učeň Filippa Lippiho získal prvotné poznatky, no narozdiel od svojich súčasníkov sa začal uberať iným - správnym smerom. Inšpiráciu hľadal nielen vo florentínskej tradícii ale aj v antickom umení. Podnety čerpal aj z hummánnych smerov. Okrem obrazov sa neskôr začal venovať aj maľbe fresiek. K najznámejším patria fresky v Sixtínskej kaplnke, na ktorých spolupracoval spolu s Peruginom, Rossellim a Ghirlandaiom. Na ľavej bočnej stene stvárnili život Mojžiša, na pravej život Ježiša. Stropnú fresku v kaplnke doplnil až o generáciu neskôr Michelangelo.
Výstava v múzeu Städel je koncipovaná tak, aby si z jej návštevy odniesli čo najviac aj tí, ktorí o talianskej rannej renesančnej maľbe skoro nič nevedia. Okrem obrazov výstava zachytáva Botticelliho aj v jeho dielni, ale aj maľby z čias, keď sa ešte len učil u Filippa Lippiho a Andrea del Verrocchia. Vďaka svojej precíznosti sa Botticelli stal vzorom pre manieristov a aj päťsto rokov po svojej smrti patrí medzi najväčších umelcov všetkých čias. Výstava je pre verejnosť sprístupnená denne okrem pondelka od 10. hodiny do 18. hodiny, v stredu a vo štvrtok až do 21. hodiny. Za vstup na výstavu zaplatíte desať eur.
Vlastným menom Alessandro di Mariano di Vanni Filipepi sa maľbe venoval od svojich štrnástich rokov. Ako učeň Filippa Lippiho získal prvotné poznatky, no narozdiel od svojich súčasníkov sa začal uberať iným - správnym smerom. Inšpiráciu hľadal nielen vo florentínskej tradícii ale aj v antickom umení. Podnety čerpal aj z hummánnych smerov. Okrem obrazov sa neskôr začal venovať aj maľbe fresiek. K najznámejším patria fresky v Sixtínskej kaplnke, na ktorých spolupracoval spolu s Peruginom, Rossellim a Ghirlandaiom. Na ľavej bočnej stene stvárnili život Mojžiša, na pravej život Ježiša. Stropnú fresku v kaplnke doplnil až o generáciu neskôr Michelangelo.
Výstava v múzeu Städel je koncipovaná tak, aby si z jej návštevy odniesli čo najviac aj tí, ktorí o talianskej rannej renesančnej maľbe skoro nič nevedia. Okrem obrazov výstava zachytáva Botticelliho aj v jeho dielni, ale aj maľby z čias, keď sa ešte len učil u Filippa Lippiho a Andrea del Verrocchia. Vďaka svojej precíznosti sa Botticelli stal vzorom pre manieristov a aj päťsto rokov po svojej smrti patrí medzi najväčších umelcov všetkých čias. Výstava je pre verejnosť sprístupnená denne okrem pondelka od 10. hodiny do 18. hodiny, v stredu a vo štvrtok až do 21. hodiny. Za vstup na výstavu zaplatíte desať eur.
