Presunúť na hlavný obsah

HUDBA AKO RODNÁ REČ

Rodinné vzťahy

Predstavte si, že svoje dieťa zapíšete na hudobný nástroj. Na prvej hodine nerobí nič. Len sleduje iné dieťa, ktorému hra už celkom ide. Druhá lekcia prebieha podobne. Aj nasledujúce hodiny vášmu dieťaťu dovolia iba sledovať – tentoraz nielen krásnu hru, ale aj učiteľa, ako za výkon nešetrí slovami chvály. Túžba vášho dieťaťa aspoň sa dotknúť toho zázračného nástroja je teraz takmer neudržateľná. A to sa ešte len blíži okamih, keď mu konečne dovolia cvičiť a napodobniť všetko, čo doteraz videlo.

Že vás takýto postup prekvapil? Potom ste zrejme ešte nepočuli o Suzukiho metóde hry na hudobný nástroj. Metóda, na ktorú v dobrom spomína aj jedna z najväčších husľových hviezd súčasnosti Julia Fischer, vychádza z presvedčenia svojho zakladateľa Dr. Shinichiho Suzukiho, že každé dieťa je schopné naučiť sa hrať rovnako dobre, ako sa vie naučiť rozprávať či chodiť.
Japonec Suzuki (1890-1998) bol síce synom výrobcu huslí, ale keďže podľa predstáv svojho otca mal husle iba vyrábať, a nie používať, učiť sa na ne musel sám. Až keď mal 22, odišiel do Nemecka a tam hru na husle študoval u slávneho Karla Kingera. Po návrate do Japonska sa už husliam venoval predovšetkým ako učiteľ. A bol presvedčený, že hru na hudobný nástroj zvládne aj 3-4-ročné dieťa, ak ho v tom láskyplne podporuje učiteľ a rodičia. Práve rodičia tvoria jednu z najdôležitejších súčastí Suzukiho metódy, pričom sami vôbec nemusia mať hudobné vzdelanie. Stačí, ak so svojím dieťaťom navštevujú hodiny a pamätajú si, čo a ako má ich ratolesť robiť doma. Zo začiatku sa dieťa učí hrať len vďaka tomu, že počúva a napodobňuje. Až neskôr, podobne ako pri reči, prichádza na rad notový zápis. A hoci Suzuki učil husle, jeho metóda sa používa aj u záujemcov o čelo, klavír, flautu, gitaru, harfu či spev. Hudobné vzdelanie Suzukiho metódou poskytuje dnes asi 8000 učiteľov na celom svete.