Až po piatich rokoch som zistila, že si ma nechce vziať za manželku: Túto povahovú črtu vášmu partnerovi netolerujte

Náš vzťah nebol ničím extra odlišný od ostatných vzťahov. Ľúbili sme sa a ja som ako asi každá žena verila tomu, že jedného dňa budem Tomášovou manželkou. Namiesto prsteňa a svadby som sa však dočkala niečoho úplne iného. 

Mohlo by vás zaujímať: Moja práca mi zničila vzťah: Najhoršie na tom je, že som sa o to zapríčinila sama v domnienke, že nič zlé nerobím

Kamarátky mi vždy v dobrom závideli Tomáša, pretože bol a stále je skutočne atraktívny muž. Na svojom výzore si dával záležať a staral sa o seba každý deň. Cvičenie, či vyvážená strava mu neboli cudzie a musím uznať, že ani jeho vkus nebol na zahodenie. Jednoducho bol sexi, mužný a pre mnohé ženy atraktívny muž. Kým niektorí muži sa na svoj výzor až tak nesústredia, pre Tomáša bol práve ten jeho prioritou. Nikdy neodišiel z domu bez toho, aby vyzeral dokonale. Najskôr som to vnímala, ako veľké plus, keďže ja sama sa cvičeniu venujem a starám sa o seba. Po pár rokoch som však občas zapochybovala o tom, či sa o seba nestará až príliš a nepreháňa to.

Všetko vždy bolo hlavne o ňom a až potom o mne. Keď bol spokojný, nemal problém s ničím. Akonáhle som sa však chcela rozprávať o niečom, čo ma sklamalo, alebo trápilo, zmenil tému. Vraj nemám byť negtívna a život je fajn. Avšak jeho problém bol vždy opodstatnený. Občas som sa citila tak, akoby som nemala právo hovoriť o ničom, čo ma trápilo. Akoby som mala byť len tá dobre vyzerajúca partnerka, ktorá sa stará a nikdy nesťažuje. Na všetko som si však časom zvykla, keďže kamarátky mi hovorili, že chlapa, ako on už nenájdem.

Čítajte aj: Muž narodený v tomto znamení je najväčším gentlemanom: Našli ste v popise toho svojho?

Toto by som vo vzťahu už nikdy netolerovala

Mám už po tridsiatke a preto som po troch rokoch vzťahu začala hovoriť o budúcnosti a svadbe. Tomáš ma vždy pri týchto vetách usmernil a povedal, že ešte máme čas. Stále tvrdil, že ho mám nechať spraviť ten zásadný krok vtedy, keď bude pripravený. Po piatich rokoch mi to však nedalo a svoje plány som pri niekoľkých príležitostiach znova rozoberala. On však reagoval podráždene a povedal, že asi nemá zmysel byť spolu, pokiaľ mu nedokážem byť oporou aj bez prsteňa a svadby. Nerozumela som tomu celému a zaujímalo ma, čo ho odrádza od toho, aby spravil ďalší krok. V návale emócií a hnevu zrazu povedal: "Ešte stále neviem, či si tá pravá a predsalen žijeme spolu ako "manželia" už pár rokov, tak na čo sa brať?" Aj vtedy myslel iba na seba a svoje pohodlie. Vedel, že s ním zostanem a bolo mu dobre, keďže som sa starala o jeho pohodlie aj napriek svojmu pracovnému vyťaženiu. Na druhý deň som si zbalila veci a odišla. Uvedomila som si, že som už dosť veľa rokov stratila s niekým, kto myslel celý život iba na seba a svoje pohodlie a so mnou žiadne vážnejšie plány nemal.